Spojenie Herbarium Populi Vagi - Herbár ľudu Váhu vzniklo ako reflexia ku konceptu projektu spájajúceho tradičný ľudový odev s umeleckým prvkom projektu – kvetmi. Herbár ako zbierka zakonzervovaných kvetov – v našom prípade krojov, ktoré sú kvetmi nášho regiónu, upozorňuje na obsiahlu zbierku zozbieraného ľudového odevu. Pod slovom Vagus v latinčine môžeme hľadať 2 významy a to starý názov rieky Váh, ktorý vznikol na základe rozvodnenosti rieky, pretože vagus v latinčine zároveň označuje prívlastok blúdivý. Vagus – Váh tiež priamo odkazuje na modelový región projektu a teda – Stredné Považie a jeho okolie. Celé slovné spojenie v latinčine ešte o to viac upevňuje myšlienku použitia pôvodného odevu a jeho súčastí, prípadne ich rekonštrukcií odevných variant použitých v projekte.

Náš tím pozostáva v členov, ktorí sú skúsení a uznávaní vo svojich odvetviach. Odborným garantom z pohľadu etnológie je PhDr. Richard Benech, ktorý zodpovedá za výber ľudového odevu a celkový koncept a formu jednotlivých dokumentovaných častí regiónu. Za fotografie a umeleckú stránku je zodpovedný Michal Zahornacky, ktorý zároveň rozhodol o zakomponovaní kvetov do ľudového odevu. Grafické spracovanie do konečnej tlačovej podoby má zase na starosti grafický dizajnér Dominik Hajko, ktorý sa špecializuje práve na spracovanie ornamentiky ľudovej výšivky v modernej grafike. Interné záležitosti, komunikáciu medzi jednotlivými zložkami, HR ale aj nastrojenie do niektorých odevov zase spadajú do kompetencií Adama Staňa. K projektu sú prizvaní vždy aj znalci a zberatelia, ktorí odevné súčiastky zapožičiavajú ale aj odievajú modelov.

 

Jedným z mnohých našich cieľov je práve búrať predstavy laickej verejnosti o tom, že ľudové umenie je len o povrchnej kráse, kupovaných stuhách, umelých úsmevoch a častej idealizácií našich predstáv o živote minulosti a kultúre našich predkov. Snažíme sa ísť proti prúdu vývoja dnešného folkloristického hnutia, ktoré prvky tradičnej ľudovej kultúry často viacej zneužíva, než úctivo využíva. Na druhú stranu však chceme dokázať, že ľudová kultúra nemusí byť len dominantou našej minulosti, ale môže byť integrovaná aj veľmi jemnou a vkusnou formou pre potreby spoločnosti tretej dekády 21. storočia. 

Prvok spájajúci to tradičné s moderným sú práve živé rezané kvety ako naturalistický element v kontraste s chladným výrazom modelov na fotografiách fotených v štúdiu bez iných rušivých elementov. Fotografia tak zároveň naberá atmosféru estetickej zaujímavosti a vážnosti aj práve vďaka neutrálnemu výrazu modelov ako na starých fotografiách. 

Súčasnosť ponúka veľké možnosti k prezentácii a zachovaniu ľudovej kultúry a určite tomu napomáhajú finančné možnosti aj technické vymoženosti. Bohužiaľ aj napriek viac než dobrým podmienkam sú tieto nie vždy v správnych rukách a nie vždy správne využité. Nie vždy sú to nezištné osvetové pohnútky, ale nájdu sa aj také, kde snaha osobnej sebaprezentácie je vyššia než kvalita prezentovaného obsahu. Množstvo, možno graficky a tlačovo nákladnej, literatúry ponúka plytké a mnohokrát nepresné informácie o ľudovom odeve, ktorú by bolo vhodné zaradiť do „neodporúčanej“ literatúry.

 

Projekt sa zameriava hlavne na sviatočný a obradový odev, ktorý patrí k tým najzdobenejším v širokej palete variantov odevov v každej obci. Každý projekt začína štúdiom zdrojov, komunikáciou so znalcami a terénnym výskumom, prípadne verifikáciou údajov v teréne u pamätníkov. Následne po spracovaní všetkých informácií sa snažíme pripraviť koncept tak, aby „čitateľ“ to, čo nenájde na jednej fotke, môže dohľadať na inom zábere. Je náročné zostaviť kalendár, aby aj informácie po vizuálnej stránke do seba zapadali. Preto sme zaradili do kalendára teoretickú časť s dokumentačným fotografiami. Pred fotografovaním je potrebné si určiť základné pravidlá ustrojenia. Tým môže byť pomer zástery a sukne – to je napríklad signifikantný znak oblastí, alebo aj jednotlivých variantov v rôznych obdobiach. Komplikované sú úpravy ženských hláv, ktoré sa menia a zjednodušujú a je potrebné úpravu porovnať aj s dobovými fotografiami – i keď dôverujete miestnym znalcom, vždy je na mieste pravidlo: „Dôveruj, ale preveruj.“ Pravidiel je mnoho od príležitosti k akej sa odev nosil, vek nositeľa, obdobie, ku ktorému sa odev viaže a hlavne, akú informáciu chceme odovzdať. Aj my sami musíme mnohokrát dokazovať miestnym znalcom, že daná súčiastka jestvovala, resp. jej úprava bola iná. Učíme sa my aj oni a toto všetko chceme odovzdať ďalej.

Prvotný je zámer, čo chceme, aby daná snímka zobrazovala, čo ňou chceme prezentovať. 

Keďže sa jedná o herbár ĽUDU Váhu, snažili sme sa využiť na modelov práve obyvateľov z regiónu. Zároveň integrácia folklórneho súboru ako organizácie, ktorej úlohou je šíriť osvetu ľudovej kultúre, do projektu celoslovenského významu dokáže nielen zvýšiť relevantnosť a povedomie o FS Váh vo svete folklóru a ľudovej kultúry ale môže i ukázať, že súbory sa nemusia prezentovať len na javiskách a festivaloch.

 

HPV 2019

ĎAKUJEME ZA SPOLUPRÁCU A POMOC:

Anna Beňová, Tatiana Gelová Blaťáková, Terézia Brestová, Vladimír Čupalka,

PhDr. Zuzana Gáborová, Milan Gášek, Anna Gombárová (Klimová), Eva Hrvolová,

Ľubka Jenčíková, Eva Kojtalová, Barbora Kubaščíková, Ing. Renáta Lezová,

Anna Martišová, Helena Matuščinová, Emília Mičegová, Viera Mučková, Mgr.

Daniela Nehézová, Božena Packová, Anna Pastorková, PhDr. Radoslava

Šenkýřová, PhD., Anton Šikulinec, OÚ Horná Poruba, Dolná Poruba,

Zliechov, Ing. Monika Schwandtnerová, PhD. - Dubnické múzeum,

Oľga Tomášová - Mestské múzeum Ilava, FS Mladosť Dubnica nad Váhom,

Kvetinárstvo Pivonka (Púchov), Kvety Silvia (Považská Bystrica)

HPV 2020

ĎAKUJEME ZA SPOLUPRÁCU A POMOC: 

Bošáca: Tatiana Blaťáková, Gabriela Hrušovská, Ľubica Kusendová, Táňa Helíková, Zuzana Porubčanová. Dolná Súča: Agnesa Šedivá. Dubodiel: Janka Masárová, Jitka Petríková, Anna Stopková, Daniela Galková. Kálnica: Eva Borcovanová. Kubrá: Ernestína Brezanová. Nemšová: Monika Schwandtnerová, Mária Gurínová, Jolana Gurínová. Nová Ves nad Váhom: Martina Trebatická, Zuzana Porubčanová, Lenka Jamborová, Emília Mikulášová, Lucia Petreková, Emília Masariková, Anna Machajová, Bibiána Krpelanová. Podolie: Antónia Čechvalová. Selec:  Zuzana Fuziková, Júlia Vlková, Margita Vlková. Stará Lehota: Dominika Hyneková. Trenčianska Teplá: Oľga Mikušová. Trenčianska Turná: Milada Ondrišková. Anna Ďurišová (V. Stankovce 813). Martin Malo, Dubnické múzeum m.r.o., ÚĽUV a všetkým ostatným, ktorí akokoľvek napomohli tvorbe kalendára.

HPV 2021

Veľká vďaka patrí miestnym znalcom a informátorom, ktorí nám okrem poskytnutia informácií napomohli aj pri realizácii kalendára. Ďakujeme za ochotu, zapožičanie odevov a strojení modelov Martinovi Šimkovi, Božene Ficekovej, Ivete Michalíkovej, Božene Gáplovskej, Miroslave Martinkovičovej, Irene Hollej, Anne Bielikovej, Soni Jamečnej, Jánovi Kašiarovi, obci Mojtín, ZŠ v Pružine, FS Stavbár zo Žiliny, Ing. Jurajovi Kudjakovi. Za dobré rady Zuzane Tajek Piešovej, Ivici Bôbikovej, Mgr. Daniele Nehézovej

AUTORI:

Garant projektu, etnológ: PhDr. Richard Benech

Fotografie: Michal Zahornacky

Asistencia pri fotení, kompozičná úprava: Dominik Hajko, Ing. Daniela Zahornacká 

Grafická úprava: Dominik Hajko

Organizačný tím: Adam Staňo, Katarína Kalusová

Členovia a vedenie súborov FS Váh Púchov a FS Mladosť Dubnica nad Váhom